Je niečo na tých francúzskych prízvukoch, keď si to rozdávajú na starých ležadlách, ruky pevne na vyrezávaných stĺpikoch postele. Jedna scéna je na dláždenom dvore, kde sa plieskajú a stonajú pod tlmeným svetlom pouličných lámp, jej čipkované podväzky sa napínajú pri každom pohybe. Je to iný vibe, ako keby si tam cítil tú históriu.